Úspechy vďaka Vašej podpore v 2017 - Marián Prcín - Adoptuj úľ
Úspechy vďaka Vašej podpore v 2017 – Marián Prcín

“Prvýkrát som sa o projekte s názvom Adoptuj úľ dozvedel z Facebooku. Zaujal ma a v hlave sa mi okamžite začali rodiť myšlienky, ako vďaka tomuto projektu posuniem svoju vtedy drobnú včeliu farmu na vyššiu úroveň. V tom čase som so včelárstvom ešte len začínal, pomaly som sa priúčal remeslu. Mal som len zopár úľov doma na záhrade. To, čo sa po prihlásení do projektu Adoptuj úľ stalo, mi zmenilo celý život ako hurikán.

Adama Gandžalu, zakladateľ projektu Adoptuj úľ, som kontaktoval ešte v ten deň. V krátkosti som mu popísal svoju predstavu, plán a najmä poslanie, ktorému sa chcem prostredníctvom projektu venovať. Písal som mu o svojich včelách – koľko rodín mám, kde a ako sa o ne starám, ako chcem svoj chov rozvinúť do budúcna. Naša komunikácia pokračovala ešte v niekoľkých ďalších e-mailoch a do projektu ma následne prijal. Prvý článok o mne a mojich včelách sa dá stále nájsť na webovej stránke www.adoptujul.sk.

Celá práca pre projekt sa spustila i pre mňa a ja som ani neveril, koľko ľudí bude mať záujem podporiť ma, a koľkí si ma vybrali za svojho „dvorného včelára“. Behom pár dní sa kapacita mojich úľov vyčerpala, dokonca som musel počet úľov na adopciu navyšovať! Vtedy ma prepadli prvé obavy a panika. Zvládnem prácu pre projekt alebo nie? Dokážem sa postarať o toľko včelích rodín? A tiež – budú včelí adoptívni rodičia; ľudia, ktorí sa rozhodli pomôcť mi, spokojní s mojou prácou? Do roboty som sa teda pustil okamžite a bol som vyťažený až-až. Snažil som sa skĺbiť zamestnanie so štúdiom na vysokej škole. Keďže som donedávna nebol „vyškolený“ farmár, študoval som zároveň na strednej odbornej škole, vďaka čomu mám dnes poznatky z oblasti poľnohospodárstva. Včelám som venoval každú voľnú hodinu, čo mi ostala.

Majo Prcín 3

Moja uplynulá včelárska sezóna:

Na jar roku 2017 som začínal so štrnástimi prezimovanými včelstvami. Môj plán bol rozšíriť včelnicu na 20 včelstiev, vďaka projektu Adoptuj úľ som ale rozšíril počet mojich včelích rodín až na 39. Väčšinu častí potrebných na založenie nového úľa si vyrábam doma sám, a aj keď som mal niekoľko úľov hotových v zásobe, nestačilo to. Pre každú mladú včeliu rodinu potrebujem:

  • 18 drevených častí tvoriacich dno úľa,
  • 2 nádstavky – každá pozostáva zo 4 menších častí,
  • 20 rámikov – jeden rámik pozostáva zo 4 drevených stien, ktoré sú vypletené drôtom. Na nich je pripevnená vosková medzistienka; predloha, na ktorú môžu včely stavať svoje „diela“ – plásty,
  • Priesvitnú fóliu,
  • Strechu pozostávajúcu z izolácie a plechu.

Majo Prcín 2

Hon za materiálom na stavbu úľov.

Pre dosky som bol pri Nitre. Ja požívam sušené laty, ktoré následne napílim a zlepím vedľa seba to takzvanej „škárovky“, aby sa nekrútili. V tomto prípade však zaúradoval internetový bazár a našiel som hotovú škárovku vo veľmi dobrej cene. Jeden m3 dosiek, čo som kúpil, sa mi takmer nezmestil do auta. Dosky mi vystačia na všetky nové úľové časti, ktoré som vyrobil, a ktoré ešte musím vyrobiť, aby včielky mali v ďalšej sezóne dostatok priestoru. Každý novo vyrobený úľ je potrebné máčať v parafíne zohriatom na 180°C. Parafín vsiakne do dreva, čím sa na úli vytvorí ochranná vrstva, ktorá úľ chráni pred každým počasím a bráni zničeniu dreva. Taktiež úľ dezinfikuje. Parafín je aj dôvod, prečo úle časom zašednú – ochranná vrstva totiž na slnku mení farbu. Včelám však táto zmena neškodí, práve naopak, parafín ich stále chráni.

Skoro neprežili…

Medzi prácou na nových úľoch, školou a tiež zamestnaním neodkladne začala hlavná včelárska sezóna. Jar sa začala vyvíjať veľmi dobre a ja som bol šťastný, že sa dočkám nie len medu, ale aj kvalitných mladých včelích rodín. Tešil som sa ale priskoro – radosť mi začiatkom mája pokazili chladné dni. Všetko sa spomalilo, včely nanosený med z repky začali jesť a hrozilo, že ich budem musieť začať opäť prikrmovať. Našťastie toto obdobie netrvalo dlho. Keď sa konečne umúdrilo počasie, prácu mi skomplikovali miestni hospodári na poliach. Tí začali striekať repku olejnú chemickými prípravkami a mne sa pred úľmi plazilo po tráve množstvo otrávených včiel. Myslel som si, že je s mojím včelárstvom koniec…

Našťastie, kríza s postrekmi pominula rovnako rýchlo, ako prišla. Už mi nič nebránilo v tom, aby som sa pustil do tvorby nových rodín. Z včelstiev, ktoré boli najsilnejšie, som urobil odložence – čiže som od nich zobral rámiky plné zaviečkoveného plodu a zásoby. Tieto rámiky spolu s časťou včiel som preložil do nového úľa a pridal som k nim novú matku – včeliu kráľovnú. Rovnakým spôsobom sa mi podarilo urobiť zhruba 3 až 4 odložence za týždeň. Musel som to robiť dômyselne, lebo som nechcel príliš oslabiť včelstvá. Inak by mi neostal med pre vás, včelí adoptívni rodičia.

Balenie medu pre adopcov

Balenie medu pre adopcov

Som rád, že sa mi to s odrenými ušami nakoniec podarilo. Med pre vás som vytáčal asi na päť ráz – aby ho bolo dostatok pre všetkých. Nuž musím konštatovať, že stres zo mňa opadol, až keď boli všetky produkty pekne zabalené v krabiciach a na ceste za vami. So stáčaním a balením mi pomáhali mama so sestrou, za čo im touto cestou ďakujem. Potom znovu pokračovala starostlivosť o mladé rodiny, ktoré bolo treba z času na čas skontrolovať – či je kráľovná prítomná a či majú dosť zásob. Rodiny som kŕmil asi každý tretí deň po dobu 2 mesiacov zmesou cukru a medu obohatenú o vitamíny. Mladé včelstvá sa mi tak doslova pod rukami pekne rozrástli a boli pripravené na zimu. Výdatne im pomohla aj znáška zo slnečnice. Takto som vytvoril 10 mladých rodín. Zvyšných 15 rodín som mal objednaných od známeho včelára, ktorý predáva odložence.

Ostal som stáť pred obrovskou dilemou – kam dám zvyšných 15 rodín?

Poznámka: úliky neostávajú na tráve z viacerých dôvodov. Na nej sme ich len fotili

Poznámka: úliky neostávajú na tráve z viacerých dôvodov. Na nej sme ich len fotili

Mal som plán.

S rodinou vlastníme ešte jeden pozemok na samote, kde som niekedy v budúcnosti plánoval doniesť včely. Celý proces som urýchlil a zo sna sa razom stala skutočnosť. A s nie málom tvrdej driny a podpory, samozrejme. Pozemok som dal rok predtým vyčistiť od náletových drevín firmou, a tak som sa pustil budovať na samote včelnicu. Celý proces sa podobal nekonečnému príbehu, nastalo veľké upratovanie, čistenie od burín i odpadu. Ďalšou dôležitou prácou bolo natiahnutie plotu okolo celej včelnice. Jamy na mi prišiel vykopať bager, až potom som vedel vsadiť drevené koly do zeme. Keďže išlo o ďalšiu namáhavú robotu, pomáhal mi otec. Až po umiestnení všetkých kolov som na ne spolu s kamarátmi upevnil pletivo – za čo im všetkým ďakujem.

Konečne nastal deň presunu. Najprv som na samotu dopravil voz – musel ho tam vyviezť traktor. Až o niekoľko dní na to nasledovali prvé včelie rodiny. S kamarátom sme ich v jeden neskorý večer po niekoľkodňovom odkladaní (kvôli počasiu) konečne doviezli. Postupne som pre ne aplikoval liečivo, aby sa zbavili klieštika; zakrmoval som ich, aby nabrali sily a prežili zimu. Robil som všetko, čo som mohol, aby som včelie rodiny pripravil na nadchádzajúce mrazy a dúfam, že som všetko urobil správne. Verím, že nadchádzajúcu zimu prežijú bez problémov.

Majo Prcín

Príprava na zimu

Zima ešte ani nezačala, no ja mám už teraz plné ruky práce, aby som sa pripravil na jar, a teda novú včelársku sezónu. Riešim spôsob dopravy na moju novú včelnicu na samote, kde nie je asfaltová cesta. Znamená to pre mňa obrovské komplikácie – keď zaprší a bude sneh, moje osobné auto tam nevyjde. Už teraz sa dokážem autom dostať len do vzdialenosti asi 200 metrov (kvôli terénu) od včiel. Zvyšnú trasu chodím do včelnice peši, často s plnými rukami úľov, cukrovej zmesi alebo medu. Musím siahnuť po úvere, aby som si vedel kúpiť terénne auto a dokázal sa plnohodnotne postarať o včielky.

V najbližších týždňoch plánujem namontovať v okolí včelárskeho vozu fotopasce, aby som mal včelnicu neustále pod dohľadom. Budú mi slúžiť ako ochrana proti divej zvery a medveďom, proti ktorým včely uchráni aj nové elektrické oplotenie. Áno, aj na to použijem úver. V neposlednom rade je potrebné dokončiť ďalších 70 kusov nádstavkov a 700 kusov rámikov pre nové včelstvá – aby som bol kvalitne zásobený na sezónu. Využijem tiež rámiky z minulých rokov, tie ale pred použitím namočím do roztoku hydroxidu sodného. Rámiky tak budú vydezinfikované a vyčistené, pripravené na novú sezónu. Na jar plánujem zapojiť elektrické váhy pod niektoré úle. Vďaka nim budem vedieť sledovať váhu a či je znáška na diaľku – cez internet. Tieto úle budete môcť pozorovať aj vy; uvidíte, kedy včielky začínajú pracovať a koľko nektáru za deň prinesú do úľa, či aké počasie bude na včelnici. Tieto váhy vyrábam s mojím ujom a systém bude založený na platforme Arduino. Projekt navrhne práve ujo, váhy zmontujem ja. Čoskoro budete môj med spoznávať podľa nového loga – to bude prezentované prostredníctvom facebookovej stránky, ktorá sa onedlho dočká svojho finálneho spustenia.

Ďakujem vám – milí včelí adoptívni rodičia, že som sa mohol stať súčasťou tohto skvelého projektu a dúfam, že sa budeme všetci rozvíjať a napredovať. Uplynulá sezóna bola pre mňa náročná, ale o to krajšia. Naplno som si uvedomil, čo skutočne znamená včelárstvo. Pre mňa je to hlavne zadosťučinenie, pretože sa môžem postarať o včely a pomôcť tak celej prírode.”

– Marián Prcín

 

Napíšte mi

+421 944 420 009
Bratislava - mestská časť Rača, 831 06 Karpatské námestie 10A
adam@adoptujul.sk

Zapojte sa do diskusie