Východoslovenskí včelári s tradíciou

Adoptuj ul

História včelárenia nášho rodu

Začalo sa to takto: Čo sa týka otcovej strany, môj otec prebral včelárenie od svojho strýka, ktorý už nie je medzi nami. Môj otec však po páde režimu odišiel pracovať do Čiech, preto sa nemal o včely kto starať a ostalo to stáť dlhý čas. Z maminej strany choval včely môj pradedo a donedávna sa tomu venoval aj mamin strýko. Takže mal som to po kom zdediť, keďže z oboch strán sú isté vplyvy.

Po mnohých rokoch sme sa s otcom rozhodli, že začneme so včelárením. Chceli sme mať avšak včely doma  – v záhrade, ale vyskytol sa ďalší problém, a to susedia. Opäť prešla istá doba a nič sa nedialo. Napokon sme sa s otcom na to predsa odhodlali a približne pred tromi rokmi sme to rozbehli. Dá sa povedať, že to bol skok do neznáma. Myslel som si, že sme na to pripravení, ale bol to veľký omyl. Všetko bolo zastarané, museli sme veľa vecí postupne za behu doplniť, vymeniť, nakúpiť, mnoho sme si s otcom aj svojpomocne vyrobili. Prípravy trvali veľmi dlho a aktuálne finišujú.

Prečo včelárenie? 

Je to jednoduchá otázka, ale odpovedať sa na ňu jednoduchou vetou nedá. Včely a príroda – to spojenie je fascinujúce. Je to ako štát v štáte, ktorý sa učím ovládať, riadiť, meniť a dotvárať, ktorý môžem neustále sledovať a zároveň ovplyvňovať.  Láka ma celá tá stratégia a taktika, ako včely prekabátiť, aby pracovali tak, ako chceme. Baví ma taktiež zhodnocovať a znásobovať prácu včiel v konkrétne produkty, ktoré môžu pomáhať iným. Ďalším dôvodom, prečo som začal včeláriť, bola nevšednosť. Páčia sa mi nevšedné veci, ktoré sú zároveň užitočné, a to ma na tom najviac baví.

Adoptuj úľ

Stále sa učím

Začal som tak, že som si mnoho informácií vyhľadával na internete, čítal som knihy, časopisy, zháňal odbornú literatúru týkajúcu sa včiel. Absolvoval som aj Kurz začínajúcich včelárov v Banskej Bystrici, ktorý ma posunul omnoho ďalej a kde som spoznal veľa šikovných včelárov, ktorí mi poskytli užitočné rady. Odvtedy stále niečo nové skúšam, experimentujem a vyhľadávam rôzne príležitosti, ako sa to naučiť. Fráza „človek sa učí celý život“ znie ako klišé, ale nie je to tak. Je to pravda, a práve to ma na tom fascinuje – stále príde nejaký nový poznatok, ktorý ma zaujme a posunie ďalej.

Kde včelárime? 

Ako som už spomínal, kvôli susedom sme nemohli chovať včely doma. Tak sme sa s otcom rozhodli umiestniť úle na okraj lúky a lesa. Iba 700 metrov od nášho domu sa nachádza prvé stanovište. Zaujímavosť umiestnenia druhého stanovišťa je taká, že sa nachádza neďaleko otcovho rodného domu. Tretie a zatiaľ posledné stanovište sa nenachádza v mojej rodnej obci, ale v meste môjho pracoviska, a to v Prešove. Druhý rok pracujem ako učiteľ informatiky na Gymnáziu Jána Adama Raymana a jednou z mojich činností okrem učenia je aj Včelársky krúžok, ktorý som otvoril tento školský rok. Prednedávnom som vytvoril tretie stanovište na školskom dvore, pretože chcem zvedavých a šikovných žiakov vzdelávať aj v praktickej oblasti, nielen v rovine teórie. Každý človek ma nejaký potenciál, ale málokto ho naplno využíva. Preto mi veľmi záleží na tom, aby sa títo mladí adepti na včelárstvo o tom čo najviac dozvedeli a možno niektorí z nich sa tomu budú raz venovať naplno.

IMG_9593

Včelárenie na pôde Gymnázia Jána Adama Raymana 

Gymnázium Jána Adama Raymana navštevujú šikovné a nadané deti, ktoré sa zaujímajú nielen o štúdium, ale bavia ich aj iné mimoškolské činnosti a majú pestré záujmy. Myslím si, že som ich spočiatku motivoval rozprávaním o včelách a včelárení, aj v rámci prednášok, ktoré som si pre ne pripravil v čase maturitných skúšok, kedy sa chystá pre ostatné deti náhradný program. Tento školský rok som otvoril (ako som už vyššie spomínal) Včelársky krúžok. Myslím si, že samej teórie bolo dosť, a preto nastal vhodný čas, aby sa teória spojila s praxou. Mojím cieľom je touto včelnicou motivovať ďalšie generácie k zapojeniu sa do včelárenia. Rád by som do budúcna rozbehol rozšírenejšie vzdelávanie aj pre širšiu verejnosť, prípadne žiakov z iných škôl. Verím, že sa mi to raz podarí.

Náš med

Máme miešaný kvetový med. Jednu sezónu sme mali horský a raz dokonca vŕbový med, ktorý bol unikátny. Bol to jeden z najlepších medov, ktoré sme mali – konzistenciou pripomínal maslo. Momentálne premýšľame nad kočovaním na medovicu.

Naše sny a ciele

Okrem vzdelávania mladej generácie o včelárení som si, samozrejme, vytýčil aj ďalšie nemenej dôležité ciele. Produktívne včelárenie vyžaduje aj kočovanie, nakoľko znáškové podmienky sa za posledné roky výrazne, bohužiaľ negatívne zmenili. Viem, že na Slovensku majú včelári s kočovaním veľmi dobré skúsenosti s bohatou tradíciou. Ďalším naším cieľom, ktorý sme si stanovili do budúcna je rozšírenie včelstiev na 30 až 40 kusov. Veľmi si želám rozbehnúť praktickú apiterapiu, čiže liečenie využitím včelích produktov. Už teraz máme sľubný začiatok s dobrými výsledkami.  Chcem sa tiež uberať smerom prírodného včelárenia. Ešte viac ako doteraz chcem pritvrdiť vo vybranej ceste kvality, ktorá bude prevládať nad kvantitou a myslím si, že je to tá správna cesta.

Adoptuj