19095583_498275977188690_6448772028110990390_o

Martinovičovci – včelári z Liptova

Adoptuj Ul Martinovicovci

Sme Julka, Roman a Matúško Martinovičovci a zahniezdili sme s našou rodinkou na Dolnom Liptove. Konkrétne v Liptovskej Lúžnej – dedinke pod Salatínom a úpätím najzápadnejších vrchov Nízkych Tatier. Spája nás túžba žiť viac v súlade s prírodou a presvedčenie, že ďalej sa už nemôžeme vyhovárať na iných, nedostatok času i peňazí, keď túžime po zmene v našom živote. Musíme začať konať.

Preto sme sa rozhodli prísť aj s vlastným projektom včelieho dvora, do ktorého Vás pozývame.

Adoptuj Ul Martinovicovci

Najskôr ale niečo o nás: 

Julka: Vyrastala som v Liptovských Revúcach – krásnej dedinke len na skok od Liptovskej Lúžnej, kde dnes bývame. Ako deti sme pásli kravy, dojili kozy, lozili po stromoch, stavali bunkre a pomáhali na senách. Náš dvor bol vždy plný domácich zvierat a tie divé sme naháňali po horách. Môj vzťah k prírode veľmi ovplyvnil prírodovedec Mirko Saniga, ktorý nám lásku k nej vštepoval pri potulkách okolitou prírodou a lásku k práci, ako aj k samotným včielkam vo mne prebudil môj starký Edko, s ktorým som sa odmalička o naše včely starala.

Adoptuj Ul Martinovicovci

Roman: Pravdupovediac zatiaľ čo Julka pozerala z okna na Čierny Kameň, ja som mal výhľad na chladiace veže atómky v Jaslovských Bohuniciach a to z trojizbového bytu na 12. poschodí trnavského paneláku. Tiež sme lozili a stavali bunkre, no bolo to na rozostavanom socialistickom sídlisku. Napriek tomu, a možno práve preto, som si odmalička kreslil kravíny a dojárne, z hliny modeloval kone, čo ma neskôr priviedlo i na strednú a vysokú poľnohospodársku školu. To som ešte netušil, ako sa moja túžba chovať kone a kravy zmení aj na silný vzťah ku včelám a včelárstvu.

Martinovic

Aj keď od čias, kedy sme spolu, sme vždy túžili po vlastnom malom gazdovstve, život sa s nami trošku pohrával a čím ďalej tým viac času sme trávili za monitorom počítača. Potom však nastal zlom a my sme sa najskôr začali venovať programom pre deti, keramike a potom opäť aj včielkam. Dnes, na pamiatku Julkinho starého otca, budujeme úplne novú včelnicu v Liptovských Revúcach v krásnej záhrade nad dedinou. Je to miesto, ktoré je ďaleko od intenzívneho poľnohospodárstva a pesticídmi ošetrovaných monokultúr.  Medu máme možno trošku menej, ako v teplejších oblastiach, no o to vzácnejšie včelie produkty dokážu naše včielky pripraviť. Budeme radi, ak nám pri budovaní našej včelnice pomôžete, navštívite nás, radi Vám tu všetko poukazujeme a pribalíme i medík s príchuťou liptovských hôr.

Martinovicovci

 

 

 

 

 

 

Poznámka 20.9.2017: adopcie u Martinovičovcov sú možné, každopádne pre nedostatok zásob ich vlastného medu to riešime tak, že Vám zašleme pred Vianocami pohár medu z ich posledných zásob, zvyšok – prvú a druhú bedničku – po prvej znáške v 2018. Robíme to tak preto, aby sme včielkam pred zimou nebrali ich med s výmenou za cukor. Dá sa aj tak, ale mi niečo také považujeme za neetické a robiť to nebudeme.

Adoptuj